reklama

Virtuálna realita a výchova

Justin Smith, 43 ročný otec piatich detí, si vytvoril vlastný kanál na YouTube. Uvedomil si, že nemôže hovoriť so svojími deťmi inak, pretože neustále hľadia do smartfónov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Na tomto kanále rozpráva o sebe: kde pracuje, ako cestuje po svete. Predpokladá, že takto bude prebiehať i ďalší styk s deťmi. To znamená, že nastane situácia, že nebudeš môcť s deťmi hovoriť priamo, ale budeš musieť byť na rovnakom mieste, kde sú ony.
 
Čo si mám o tom myslieť?

Myslím si, že je to celkom presné. Pozornosť detí sa presunula výlučne na obrazovku, nevidia svet, nevidia krajinu. Vytiahnete ich do prírody a ony sa pozerajú do smartfónov.

Prídu do lietadla, ale nezaujíma ich lietadlo, vstúpia na parník, nezaujíma ich parník. Sú stále vo svojich obrazovkách. A keď im ukážeš lietadlo na obrazovke, je zaujímavé, parník je zaujímavý, krajiny sú zaujímavé. Len na obrazovke! To znamená, že majú celkom iné vnímanie a to je potrebné vziať do úvahy. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pripusťme, že sú odrezané od okolitej scenérie. Ale v dôsledku toho sú taktiež odrezané od otca a matky? 

Nie! Otec a mama sú tu – sú predo mnou na obrazovke. Dieťa chápe, čo je pred ním na obrazovke. A keď vidí človeka priamo pred sebou, nechápe to.

Ak sedia v kaviarni alebo kdekoľvek inde, nehovoria medzi sebou, ale komunikujú iba prostredníctvom svojich smartfónov. Tak ako sa z toho dostať? Čo sa s tým dá urobiť? Nie je možné ísť späť, nie je kde.

Celý náš svet je virtuálny. Aký je v tom rozdiel? Ak vidím mamu a otca na obrazovke, ktorí sa mi javia ako existujúci, ale oni tiež neexistujú – len vo mne vzniká určitý druh obrazu, alebo ich vidím na svojom smartfóne. Z hľadiska nášho učenia to nie je dôležité. Je to len pocit.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Trochu sme zmenili svoje pocity. Deti sa priblížili k virtuálnemu vnímaniu sveta. Je potrebné, aby sme sa s tým vyrovnali, prispôsobili sa. Nič iné.

A čím rýchlejšie sa prispôsobíme, tým rýchlejšie budeme mať kontakt s deťmi. A zrazu zistíme, že s pomocou tohoto smartfónu, keď v ňom budú rodičia, ktorí budú hovoriť, môžeme deti nasmerovať na čokoľvek! A ony to pochopia, čo je najdôležitejšie. Inak nič nepochopia. Hovoríš s dieťaťom, ale ono sa pozerá do svojho gadgetu.

Detstvo sme im nevzali. Toto je pre nich detstvo. A už čoskoro bude detstvo ešte viac virtuálne. 

A čo by sme od nich chceli, aby sme sa vrátili späť do jaskyni? Chceli by sme od nich, aby sa vrátili na dvor…

SkryťVypnúť reklamu
reklama

To nie je potrebné! To sú naše nostalgické spomienky. Ale pre deti to nie je. Pre nich je nostalgia iba v smartfóne. Darujme im zakaždým modernejší a výkonnejší smartfón, a to je všetko. Nič iného nepotrebujú.

K čomu to nakoniec povedie?

K tomu, že človek pochopí, že môže vnímať celý svet cez obrazovku, a že svet sám o sebe neexistuje. Neexistuje! Vodopády – aha na obrazovke som našiel vodopády, našiel som toto a našiel som i tamto. Všetko, čo mi hovoria, všetko, čo počujem, vidím pred sebou.

Mimochodom taktiež nemusím nikam chodiť. Načo by som niekde chodil, keď to všetko mám pred sebou? Na mojej obrazovke je celý vesmír, celá malá planéta Zem, úplne všetko. Aké je to skvelé! Môžem zavolať ktorémukoľvek priateľovi, porozprávať sa s ním. Nepotrebujeme sa niekam trmácať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Maximálne sa môžeme spoločne stretnúť. A to kvôli čomu? Kvôli tomu, aby sa každý stále pozeral iba na svoju obrazovku?

Som si istý, že ľudstvo namiesto týchto malých telefónov vytvorí také prístroje, vďaka ktorým pred sebou uvidíme veľmi veľa – so špeciálnymi okuliarmi, bez okuliarov, alebo nejako inak. Budeme to cítiť v sebe.

V skutočnosti je toto všetko priblížením sa k skutočnému svetu. Nie k nášmu mechanickému, ktorý taktiež vnímame, pretože je vo vnútri nás. Nevieme, čo sa nachádza pred nami, tento obraz vzniká len vo vnútri nás.

Obraz tejto skutočnosti vo mne kreslí akési rôzne sily. Prečo by som sa teda mal od tejto reality odtrhávať? Načo, vôbec potrebujem tieto steny, toto všetko? Načo? Veď môžeme žiť celkom inak.

Ale človek rád cestuje po svete… Vytvoríme prístroje a budeme cestovať!
Kde môžem ja v svojich rokoch cestovať? S palicou? A takto budem skákať ako opica po lanách, plávať, potápať sa v oceánoch! Budem robiť všetko! To budem ja.

I teraz žijeme v iluzórnom svete. Tak budeme v prítomnosti, ktorú budeme sami vytvárať.

Ľudstvo nakoniec dospeje do stavu, kedy bude potrebovať iba smartfóny a niečo minimálne, aby uspokojilo svoje živočíšne telo. Čo je na tom zlého?

K tomu, aby sme sa mohli nejako naplniť, budeme mať prístroje. A keď sa pozriem do smartfónu, nie je dôležité na čo, je tam všetko. História, zemepis, komunikácia, cestovanie, lety, romány, čokoľvek, čo je možné, všetko je vnútri. Načo mi je všetko to vonku? Načo by som mal vytvárať tieto veľké veže, toto všetko?!

Ja tento svet vítam. A nebojím sa o budúcnosť vnúčat, teším sa z tejto vízie! Pretože v zásade vytvorí oveľa lepší svet, než sme im poskytli my.

Michael Laitman

Michael Laitman

Bloger 
  • Počet článkov:  77
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Michael Laitman - Profesor ontológie, PhD. vo filozofii a kabale a MSc v bio-kybernetike. Zakladateľ a prezident Bnej Baruch celosvetovej vzdelávacej organizácie zaoberajúcou sa autentickou Kabalou - vedou o spojení medzi ľuďmi, odkrývajúcou odpoveď na otázku „Čo je zmyslom života" a ako toho dosiahnuť. Viacej o Bnej Baruch v SK tu: Čo je Kabala a ako vám prakticky môže pomôcť v živote sa dozviete v kurzoch na kabacademy.eu/cz/ Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu