Osamelosť - problém dnešnej doby

Autor: Michael Laitman | 20.9.2019 o 8:00 | Karma článku: 2,29 | Prečítané:  818x

Vedci z Brigham Young University of America dospeli k záveru, že osamelosť a sociálne vylúčenie predstavuje národný problém. Približne 43 miliónov dospelých Američanov starších viac než 45 rokov trpia chronickou osamelosťou.

Podľa výsledkov sčítania ľudu žije viac než štvrtina populácie osamotene a viac než polovica občanov nevstupuje do manželstva. Je to prirodzené pre všetky rozvinuté národy. Blížime sa k tomu všetci. Deje sa to nielen v Amerike, ale tiež v Európe a v Rusku a čoskoro to nastane i v Číne. Nejedná sa o národný problém, ale o rozvíjajúci sa egoizmus. Pravdou však je, že sa v každom národe rozvíja v rôznej miere a inak sa prejavuje.

Deje sa to podľa nejakého zákona?

Áno. Prirodzene. Jedná sa o 70 národov sveta, 70 koreňov. Obecne však ide o rovnaký trend, ktorý sa dotýka všetkých. V Afrike dnes dochádza k rozmachu pôrodnosti, ale v skutočnosti to všetko prejde a povedie to k jednej forme pre všetkých: človek sa nebude chcieť vyčerpávať kvôli nikomu vrátane detí. Ľudia dnes nechcú nič také. Egoizmus uzatvára človeka v samom sebe, zapečatí ho ako v džbáne a on nechce nič viac. Potrebuje len pizzu, Colu, počítač a to je všetko.

Aj keď človek bude vedieť, že je z osamelosti chorý, že tým trpí a je v depresii?

To je všetko hlúposť. Z detí je viacej utrpenia a chorôb. Takto k nám bude hovoriť náš egoizmus! Vidíme, koľko ľudí sa dnes nechce oženiť, vydať sa, mať deti. A keď už, majú sotva jedno dieťa, dve maximálne – závisí to na tom, v akej žijú spoločnosti. To znamená, že egoizmus potlačil i najstarší inštinkt – materský. Dokonca i medzi veriacimi! Šíri sa to všade, dokonca i v Izraeli. A v zahraničí to už je dávno.

Čo ďalej?

Ďalej – uvedomenie zla: kam ideme, kam dospejeme. Najskôr sa musíme ponoriť do špatných podmienok, tešiť sa nimi a kričať, že sa cítime dobre. „Sme slobodní! Nikomu nič nedlžíme! Nech k nám nikto nelezie! Každý má svoj vlastný kút. Kašleme na všetko! Dostávam podporu, mne to stačí, sám z toho vyžijem a môžem sa zavrieť vo svojej miestnosti. Potrebujem len životné minimum a svoj počítač. To je všetko!“ Ukazuje sa, že si nakoniec človek začne uvedomovať svoju konečnosť. Faktom však je, že to súvisí s rozvojom spoločnosti. Ale spoločnosť týchto ľudí nepotrebuje. Koniec koncov, netrpíme tým, že nám chýbajú pracovníci. Máme ich veľa. Na svete je osem miliárd ľudí a na pracovnú silu stačí miliarda a možno dokonca i menej. Prečo na tejto Zemi toľko produkovať?

A aký je výsledok?

Program prírody sa v zásade zameria na to, aby sa rodilo menej detí. Tak sa postupne zníži pôrodnosť. A kedy dôjde k uvedomeniu zla? V akom okamihu? To musí vychádzať z vnútra, nie na základe akýchsi veľkých sociálnych hnutí. Prelom môže nastať i v dôsledku vojny. Ale to je taktiež neprirodzené. Prirodzený vývoj je, keď človek, ktorý študuje svoj egoizmus a cíti ho v sebe, zrazu začne pociťovať ďalšiu úroveň vývoja egoizmu, ktorá mu ukazuje, že je nová, ďalšia úroveň existencie, ktorá je zvonka materiálna. A tu človek začína chápať, že k tomu nemá vzťah, ale v zásade je všetko najlepšie práve tam. A všetko, čo sa tu udialo v priebehu všetkých miliónov a dokonca miliárd rokov, je len prípravou na nasledujúcu úroveň. A človek nemá k tejto úrovni žiadny vzťah.

To je naozaj tragédia!

Tu nechajú človeka túto tragédiu pocítiť. Teoreticky sa nám zdá, že to nič nie je, že to prejde. Máme predsa čo jesť a čím sa zabaviť. Nie, to neprejde! Človeku bude poskytnuté všetko, čo sa mu zachce: futbal, rybárčenie, čokoľvek. Nie! Vzrastie v ňom ďalšia egoistická úroveň: poznať cieľ, zmysel, povzniesť sa nad súčasnou prirodzenosť do nasledujúcej duchovnej úrovni, ktorá nie je obmedzená našou pozemskou, egoistickou štruktúrou. A samozrejme v tom nebude môcť existovať. A bude to kvílenie, stonanie na celej Zemi! Je to čas – uvedomenia si zla. To, čo sa stane po tomto prechodnom období, alebo ako to bude vyriešené, už nie je dôležité. Ide o to, že keď si to ľudia začínajú uvedomovať, začínajú to vnímať... Uvedomia si všetko, ale zároveň pochopia, že to nedokážu dosiahnuť.

To je desivé. Existuje šťastie, ale nemôžu ho dosiahnuť. A chápem to, uvedomujú si to a vidím, predvídam, pociťujem, ale nevieme, ako to dosiahnuť.

Mal by človek zo svojej strany niečo urobiť?

Nie. Len si jednoducho uvedomiť zlo svojej prirodzenosti. A potom bude pripravený sa doslova vymaniť zo svojho tela. To znamená nájsť tú vonkajšiu silu, ktorá by mu pomohla zo seba sa dostať von. Tento stav je krásny sám o sebe! To znamená, že bude zrazu vnímať to, čo teraz vnímať nemôže. Človek nájde spôsob, ako vyjsť zo seba. Bude si uvedomovať, že je to jediná možnosť, a urobí čokoľvek. To znamená, že budúca minúta je absolútne nedôležitá. Existuje len tento okamih. Rovnako ako to bolo u Fausta. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Koho a prečo si Trnka tajne nahrával na prokuratúre?

Informáciu potvrdil aj Daniel Lipšic.

Stĺpček Petra Schutza

To, že SDKÚ bránila Bubeníkovú, je ďalší kamienok do obrazu skazenosti strany

Správanie Mikloša nie je vierohodné.


Už ste čítali?